HEJNÉHO  METÓDA

Zaslúžená radosť z poznania

 

 

„Hľaď, aby tvoja snaha naučiť žiakov matematiku, neprevýšila tvoju snahu vychovať slušných ľudí.“

                                                                          Vít Hejný

 

 

Tieto slová povedal Vít Hejný svojmu synovi, Milanovi Hejnému v dobe, keď sa rozhodol učiť matematiku na základnej škole. Predstavu slušného človeka charakterizoval dvojicou podmienok:

• je činorodý, sebavedomý, zodpovedný a spokojný,
• je užitočný pre svoje okolie aj pre spoločnosť.

 

K týmto dvom cieľom smeruje vyučovanie Hejného metódou. K tomu, aby bol človek schopný niečo spoločnosti ponúknuť, musí vedieť niečo, čo spoločnosť potrebuje.

Výučba matematiky k tomu môže prispieť predovšetkým tým, že vyzbrojí budúceho občana schopnosťou kriticky myslieť, analyzovať rôzne problémové situácie a hľadať nové riešenia či už samostatne alebo v tíme.

Konkrétne znalosti, ako je malá násobilka alebo riešenie kvadratickej rovnice, už dnes zvládne každá lepšia kalkulačka. Za 10 alebo 20 rokov už o konkrétnu znalosť nikto stáť nebude. na trhu práce budú nepredajné. Ale ľudí tvorivo riešiť problémy je už dnes nedostatok a tieto schopnosti budú vždy na trhu práce žiadané.

                                                                                                             Milan Hejný

 

Hejného metódou sa na našej škole vyučuje od školského roku 2018/2019 v jednej triede v každom ročníku na 1. stupni. Sme tak jedinou štátnou školou v Trenčíne, ktorá vyučuje touto metódou.

Na hodinách  žiaci pracujú na matematických úlohách, ktoré sú zaradené do viac ako 25 prostredí. Hejného metóda využíva výučbové prostredia k tomu, aby deti hravou formou a s radosťou porozumeli matematickým pojmom a vzťahmi medzi nimi. V jednotlivých prostrediach sú zostavené úlohy tak, aby sa v nich prelínali viaceré matematické javy. Úlohy vedú k objavovaniu a experimentovaniu.

Jednou zo silných stránok pri riešení úloh je motivácia detí k práci. Často majú pocit, že sa hrajú a nevnímajú, koľko rôznych úloh vyriešia. Keď sa dostanú k cieľu, objavujú niečo nové. Prostredia vychádzajú z bežného života a vlastných skúseností (napr. autobus, schody, rodina, krokovanie) a  využívajú prirodzenú hravosť detí (pavučiny, hady, neposedovia, zvieratká deda Lesoňa).

Deti sa s jednotlivými prostrediami zoznamujú v úlohách, ktoré postupne gradujú a rozširujú sa. Systém prostredí je motivačne nastavený tak, aby zachytil všetky štýly učenia sa a fungovania detskej mysle. Keď žiaci v prostrediach pracujú opakovane, získavajú istotu a strácajú strach z matematiky. Pracujú v skupinách alebo dvojiciach, čím sú vedené k diskusii, učia sa argumentovať, vysloviť a obhájiť si svoj názor. Zadania úloh sú jednoducho sformulované, deti sa v prostrediach dobre orientujú  a nie sú potrebné dlhé zadania s vysvetľovaním. Jednotlivé matematické javy sa opakujú v rôznych prostrediach, súvislostiach a na rôznom stupni obtiažnosti. Niektoré úlohy majú aj viac riešení alebo sa objavujú úlohy, ktoré riešenie nemajú. Zároveň sa deti učia pracovať s chybou, učia sa, že keď urobia chybu, snažia sa hľadať riešenie, ktoré ich dovedie k správnemu výsledku.

Učiteľ sa na hodinách stáva sprievodcom a moderátorom diskusií. Žiak nedostane návod ako riešiť nové situácie. Učiteľ zodpovedá za vytvorenie priaznivého prostredia, aby dieťa mohlo rásť matematicky a aj osobnostne. Podporuje diskusiu medzi žiakmi a samostatné myslenie žiakov, vie, že radosť z vyriešenej úlohy je hlavný nástroj motivácie.