ASPERGEROV SYNDRÓM - diagnóza, ktorú nevidieť.
Ľudia s Aspergerom - kvôli stromom nevidia les. Ťažko ich čítame a oni ťažko čítajú nás. (výber informácií z článku)
Autor: Diana Burgerová
Odborné stanovisko poskytla psychologička Ľubica Melocíková z Autistického centra Andreas
Odborne sa tento syndróm považuje za pervazívnu vývinovú poruchu. Slovo pervazívny v tomto prípade znamená, že je to porucha, ktorá vzniká u detí už v rannom vývoji a bude súčasťou celého ich života.
Aspergerov syndróm je závažná porucha psychického vývinu a výrazne narúša funkčnosť v prirodzenom prostredí, preto je považovaný za zdravotné znevýhodnenie.
U týchto detí pozorujeme narušenia v troch kľúčových oblastiach
Nie je jednoduché ich správanie vždy akceptovať. Niekedy máme pocit, že takéto dieťa je
len zúrivé a rozmaznané.
Porozumieť deťom s Aspergerovým syndrómom a akceptovať ich v ich odlišnosti je ťažká úloha už pre dospelých a pre ich najbližších. Ich prejavy pôsobia často nevychovane, necitlivo a je zložité, najmä pre ich spolužiakov, uvedomiť si, že to tak v skutočnosti nie je.
Kľúčové je budovanie základného prijatia u detí od nás, ich rodičov a učiteľov.
Deti nevnímajú slová diagnóza a choroba pozitívne, mali by sme sa im preto v súvislosti s Aspergerom vyhýbať, aby spolužiaka nepovažovali za čudáka.
Vhodné je poukázať na to, v čom je dieťa s Aspergerovým syndrómom výnimočné. Napríklad to, že ovláda všetky vlajky sveta alebo dokáže rozoznať rôzne značky kečupu podľa ich chuti. Treba ich však upozorniť aj na to, že tieto deti nevedia odhadnúť, aké správanie je v spoločnosti vhodné.
Aj ľudom s Aspergerom treba vysvetlovať, prečo je dôležité vedieť, ako sa cítia iní.
Fungovanie týchto detí v škole má mnohé úskalia.
Ťažkosti s grafomotorikou im komplikuje osvojovanie si písania, ale i na oko jednoduchú tvorbu poznámok z učiva. Oslabenú majú aj schopnosť organizácie svojej činnosti, teda naplánovať si postup práce a priradiť jednotlivým úlohám prioritu. “Dieťa s Aspergerom potrebuje aj v škole dopredu vedieť, čo bude nasledovať, potrebuje štruktúru činnosti. Je tiež dobré, ak má svoje miesto, ktoré sa nemení.
Horšie znášajú neorganizovaný čas ako sú prestávky a poobedná činnosť, než samotné vyučovanie. Pre hluk a nekoordinovaný pohyb detí je pre mnohých Aspergerov lepšie, ak trávia tento čas mimo triedy, napríklad s asistentom na pokojnejšom mieste. Rovnako je pre ne silne zaťažujúci pobyt v jedálni plnej pachov, buchotania príborov a neznámych osôb.
Jedným z najsilnejších nedostatkov, ktorým trpia ľudia s Aspergerovým syndrómom je niekedy až nulová sociálna intuícia. “To znamená, že nemajú schopnosť vycítiť, intuitívne pochopiť či odhadnúť, čo ľudia cítia a prečo konajú tak, ako konajú. Ak im to veľmi konkrétne nevysvetlíme, je pre nich náročné pochopiť, čo sa od nich v rôznych situáciách očakáva. Majú tiež veľký problém porozumieť svojim vlastným pocitom, tomu, čo ich vyvolalo a odkiaľ pramenia,” vysvetlila Melocíková. Výrazy tváre a gestá sú pre nich ťažko zrozumiteľné a príliš mnohoznačné. Raz nimi vyjadrujeme to, raz niečo iné.
Niektoré deti s Aspergerovým syndrómom opisujú, že sa cítia, ako by boli z inej planéty. Majú pocit, že my ostatní nekomunikujeme jasne a zrozumiteľne to, čo si myslíme. Že sa dorozumievame záhadnými signálmi, úsmevmi popod fúzy, letmými pohybmi, myknutím pliec či úškrnmi, ale oni k tejto reči tela akoby nemajú slovník,”
Ľudia s Aspergerom len zriedka odhadnú, kedy niečo myslíme vážne a kedy nie. Veci chápu doslovne. Slovné hračky “mám toho po krk” a “ty si pekný kvietok” ich mätú. Na krku predsa nič nemáme. Sme ľudia, nie rastliny.
“Dieťa, ktoré nerozumie dospelým ani svojim rovesníkom môže upadnúť do pasivity, uzatvorí sa do seba”. Ten druhý, aktívnejší, sa snaží do kolektívu zapadnúť, do ich vzťahov a hier vstupuje spôsobom sebe vlastným. Chce dať najavo, že aj on je tu. Chce sa zapojiť, ale obvykle nezvolí najlepší spôsob.
“Spôsob reči je u nich niekedy príliš formálny až robotický, intonácia často neprirodzená. Gestikulácia chýba alebo je akási zmätená, nenáležitá,” dodala Melocíková. Niektorí Aspergeri na nás pri dialógu nepozerajú, ich oči smerujú do zeme, niektorí naopak pozerajú tak, až je nám to nepríjemné. Aj rozhovor môžu začať nemiestnou otázkou - Prečo ste si dnes dali tieto škaredé šaty? Koľko máte rokov a kde bývate? Máte muža a deti? Kedy ste sa naposledy umývali? Prečo smrdíte? “Takže, Aspergeri síce majú veľmi dobre rozvinuté rečové schopnosti, ale to, čo im chýba, je schopnosť viesť dialóg,” uzavrela Melocíková.
“Niekedy sa takéto deti správajú dominantne, snažia sa iných dirigovať a usmerňovať, aby v tom bol, z pohľadu človeka s Aspergerom, väčší poriadok. Mať veci pod kontrolou im pomáha cítiť sa v bezpečí, zmeny narúšajú ich komfort a fungovanie. Rovesníkom sa samozrejme správanie tohto typu nemusí páčiť, lebo nezohľadňuje či ignoruje ich potreby,” objasňuje psychologička. Napätie a spory môžu u detí so syndrómom vyústiť až do záchvatu.
Napätie a záchvaty môžu súvisieť aj s narušením zaužívaného stereotypu a rituálu. K nim majú ľudia s Aspergerom veľmi silný vzťah. Ak im ktosi preprogramuje systém, na nový si zvykajú len veľmi ťažko. Akoby mali otvorených príliš veľa okien naraz. Ak nezvládnu spracovať desiatky úloh v podobe vnemov a podnetov, systém skolabuje. “My vidíme len navonok afektívnu reakciu, ktorá tento kolaps sprevádza,” dodáva psychologička.
Ich kolaps tiež úzko súvisí so zmyslovou hypersenzitivitou, čo znamená, že vnímajú niektoré podnety z okolia oveľa silnejšie ako je bežné. “Často desať alebo až stonásobne silnejšie. Môžu to byť zvuky, pachy, slnečné svetlo, farby, chute, konzistencia jedla, dotyk látky na tele a mnoho iných podnetov, ktoré si my bežne ani neuvedomujeme, no sú neustále v pozadí nášho prežívania, ” objasňuje Melocíková.
Skúste si predstaviť, že vám slnko svieti do očí tak, že vás z toho pichá v očiach. Potom si predstavte, že vás takto bodá aj svetlo nočnej pouličnej lampy, žiarovky v obchode. Že vás omínajú ponožky v topánkach, akoby vám tam ktosi nasypal ostré kamienky. Nemôžete nosiť rifle, pretože vám škriabu kožu a zo syntetického trička vás svrbí celé telo. Navyše, okolo vás všetci príliš hlasno rozprávajú alebo kričia, používajú gestá, ktorým nerozumiete a v diaľke sa ozývajú sirény sanitiek, z ktorých vás bolí hlava.
“Čo keby vás v takej chvíli niekto oslovil s jednoduchou otázkou, napríklad - chceš vyriešiť tento príklad alebo najprv napíšeš sloh - a možno by ste mu neodpovedali pekne, iba by ste zavrčali, nech vám dá pokoj, lebo máte všetkého plné zuby,” simuluje situáciu psychologička. „A možno by ste začali jačať či šmarili niečo o zem.“
Ľudia s Aspergerom sú tiež veľmi zameraní na detaily. Všetko vnímajú dopodrobna a každá z tých drobností sa im zdá dôležitá. “Nedokážu to odfiltrovať a sústrediť sa len na podstatu, na celok, na to, čo je najdôležitejšie.
Hovorí sa, že kvôli stromom nevidia les.
PROGNÓZA :
Vzniku Aspergerovho syndrómu sa nedá zabrániť, alebo ho vyliečiť. Avšak, pri diagnostike a liečbe sa dá účinne zlepšiť funkcia a kvalita života.
Mnoho ľudí s Aspergerovým syndrómom sú schopní fungovať veľmi dobre. Môžu však mať problémy aj naďalej stýkať sa s ostatnými v dospelosti.
„Slabé“ stránky ľudí s Aspergerovým syndrómom:
Silné stránky ľudí s Aspergerovým syndrómom:
Osobnosti s diagnózou Aspergerov syndróm
Odborníci sa domnievajú, že viaceré významné osobnosti histórie trpeli Aspergerovým syndrómom, napr.
Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu - Verner Smith
Isaac Newton - vedec
Albert Einstein - vedec
Thomas Jefferson – prezident Spojených štátov
Vincent Van Gogh - maliar
Andy Warhol - umelec
Jonathan Swift – írsky spisovateľ, satirik, cirkevný hodnostár
Víťaz Pulitzerovej Ceny hudobný kritik - Tim Page
Spracovala Mgr. Hajková, zdroj : odborná literatúra a odborné články