Deti sú vždy závislé od pomoci dospelých. Pomoc im môžeme poskytnúť len vtedy, ak sa snažíme pochopiť ich problémy a nedostatky.

• Prebudovať negatívny postoj dieťaťa k čítaniu (príp. písaniu, matematike).Väčšinou to znamená začať u seba – prebudovať svoje postoje k dieťaťu a jeho ťažkostiam (poruche). Prejaviť mu dôveru, povzbudiť ho, že je schopné ťažkosti prekonať.
• Dodržiavať trpezlivý a citlivý prístup, nie však prílišnú benevolenciu. Nikdy nestrácať optimizmus, neprejaviť pochybnosti o zmysle a úspešnosti práce s dieťaťom. Nevzdávať sa – ak chcete pritiahnuť záujem Vášho dieťaťa, nechcete ho zneistiť a nechcete, aby sa vzdalo.
• Pre deti s ťažkosťami v učení je dôležité – okrem splnenia si klasických školských povinností (písanie domácich úloh), zaradiť aj domáce cvičenia zamerané na zmiernenie, kompenzáciu a príp. postupné odstránenieťažkostí v učení.
• K cvičeniu  nenútiť násilím a nikdy nedávať čítanie (písanie, počítanie) ako trest alebo nepríjemnú povinnosť: napr. „Pôjdeš von, až keď text prečítaš päťkrát a bez chyby!, „Včera si nečítal, dnes nepôjdeš na futbal!“, „Zlá známka z diktátu – máš zakázaný bicykel!“,...
• Cvičenie má prebiehať v uvoľnenej a pokojnej atmosfére, nemá byť rušené vonkajšími vplyvmi (televízor, rádio, návšteva, hra mladších súrodencov, nesústredenosť alebo nervozita rodiča). Ani vnútornými vplyvmi s negatívnym dopadom (únava, bolesť, nervozita, obavy, povrchnosť a nesústredenosť z očakávania filmu, hry, návštevy kamaráta, strach pred zlyhaním a následnou neprimeranou reakciou rodiča).
• Je potrebné sa dieťaťu venovať pravidelne – denne, nie nárazovo – najlepšie je určiť pravidelný začiatok cvičenia na určitú hodinu – kedy je dieťa už oddýchnuté, má splnené školské povinnosti a nie je rozptyľované.
• Úspech a nápravu v čítaní (písaní, počítaní) nedosiahnete príkazmi dlhého  monotónneho čítania textu ( príp. únavného opisovania a prepisovania textu, vyžadovaním rýchleho mechanického počítania bez znalosti postupu).
• Zachovajte zásadu „radšej menej, ale pravidelne“. Dĺžka jedného cvičenia je – s prihliadnutím na konkrétne dieťa – individuálna (10, 15, 20 min.). Keď sa dohodnete na presnom čase a trvaní, neporušujte stanovený začiatok a koniec cvičenia (hoci by ste aj nestihli všetko, čo ste si naplánovali).
• Uzavrite s dieťaťom dohodu (vopred si určite pravidlá) o dĺžke cvičení , forme odmeňovania - dodržte sľub, ktorý dáte dieťaťu, aby neutrpela motivácia a nestratili ste jeho dôveru. Rovnako to ale vyžadujte aj od dieťaťa.
• Cvičenia majú byť citlivo zamerané na rozvíjanie narušených funkcií (tie sú opísané v správe z vyšetrenia), napr. – zrakové, sluchové vnímanie, priestorová a smerová orientácia, sluchová analýza a syntéza, jemná a hrubá motorika, rozoznávanie a triedenie geometrických tvarov,...
• Je potrebné zvoliť vhodnú motiváciu, zaujímavý spôsob (napr. výber primerane náročného ale pre dieťa zaujímavého textu, veľa názoru a pomocné postupy), obmieňať formy cvičenia a spôsob práce (napr. striedanie rolí – dieťa v úlohe učiteľa, práca s pomôckami – detská tlačiarnička, drobné hračky, hry, časopisy, plastelína, písanie do krupice, podčiarkovanie, strihanie, lepenie,...)
• Pred dieťa treba klásť reálne ciele. Dávať mu splniteľné úlohy, primerané schopnostiam. Postupovať od jedného kroku k druhému – počkať, kým urobí jedno, nedať naraz všetky príkazy- inštrukcie.
• Nároky zvyšovať postupne. Nepodceňovať aj návrat k upevňovaniu a precvičovaniu, príp. aj vysvetľovaniu aj základných poznatkov. Až na pevných základoch sa dajú stavať nové vedomosti.
• Rešpektovať osobné pracovné tempo dieťaťa. Nepožadovať kvantitu na úkor kvality.
• Dieťa pochváliť a povzbudiť nielen za každý aj malý úspech, ale už za aktívnu snahu. Na chyby upozorniť, ale taktne a citlivo. Za neúspechy nekarhať, neprejavovať nad nimi svoju zlosť, nevôľu alebo sklamanie. POZOR – naučiť však dieťa, že chyby k učeniu patria a nie je žiadna hanba ani tragédia, keď chybu urobia. Naučiť ho chybu svoju prijať a nie hľadať vinníka inde.
• Neporovnávať dieťa s inými. Nekomentovať pred dieťaťom výkony jeho spolužiakov. Nerozoberať a neposudzovať s dieťaťom hodnotenie a postup učiteľa. Dieťa môže zostať zmätené alebo neisté.
• Každý úspech (aj v inej činnosti ako čítanie, písanie, počítanie) je pre dieťa dôležitý. Preto je vhodné podporovať ho v činnostiach, v ktorých má predpoklady uspieť, byť spokojné, alebo aj vyniknúť ( šport, hudba, manuálne zručnosti). Nikdy mu tieto činnosti nezakazovať za trest.
• Nadviazať aktívnu a pravidelnú spoluprácu s učiteľom, asistentom dieťaťa – dohodnúť sa na formách a organizácii vzájomnej spolupráce – pre pomoc dieťaťu.

Čo môže urobiť rodič pre dieťa na 1. stupni základnej školy :

• Zvykať dieťa na zodpovednosť a povinnosti ( nepripravovať veci do školskej tašky za neho, dať mu priestor pri výbere oblečenia do školy, príprave desiatej, výrobe domáceho rozvrhu hodín pre prípravu do školy)
• Viesť dieťa k samostatnosti a budovaniu si istoty v školskom prostredí ( poznať označenie svojej triedy -1.A,..., mená  učiteľky, vychovávateľky, príp. – ak s nimi prichádza do kontaktu aj asistenta, školského psychológa, špeciálneho pedagóga, poznať mená spolužiakov, poznať ulicu a časť mesta, kde sa škola nachádza)
• Rozvíjať školské, ale zároveň všeobecné vedomosti dieťaťa (poznať mená a postavenie aj členov širšej rodiny, povolanie rodičov, názvy dní v týždni – orientovať sa v školských a oddychových dňoch, postupne sa orientovať v čase – časti dňa a činnosti v nich, názvy mesiacov v roku – školský rok, kalendárny rok, dátum svojho narodenia, ročné obdobia a zmeny v prírode a spoločnosti – rôzne sviatky a tradície)
• Nadobúdané školské vedomosti podporovať v bežnom živote ( primerané knihy a časopisy s ktorými môže pracovať samo, hry na rozvíjanie a upevňovanie školských zručností – pexesá, sudoku, písmenkové skladačky, omaľovanky, postrehové hry, stavebnice,...)
• Podporovať dieťa v trpezlivosti a vytrvalosti – neponúkať hneď riešenie, po krokoch ho doviesť k cieľu, povzbudiť ho a naviesť, ak nevie nájsť riešenie samo, oceniť každý krok aj snahu, nielen úspešný výsledok.
• Naučiť ho prijať aj neúspech  a robenie chýb. Prirodzene patria k školskému aj bežnému životu. Z chýb by sa mali vedieť poučiť a nie sa zlostiť, zakrývať ich alebo hľadať ich príčinu v niekom inom. Nepodceňovať ich, ale ani nepreceňovať.
• Viesť ho k prirodzenému rešpektu a tolerancii voči ostatným. Pomôcť mu zorientovať sa v základných pravidlách sociálneho kontaktu s ostatnými ľuďmi (zorientovať sa v tykaní a vykaní dospelým ľuďom, v používaní pozdravov, pri formulovaní otázok, žiadosti, ospravedlnenia voči dospelým ale aj voči spolužiakom, dodržiavať pravidlá stolovania potrebné aj v školskej jedálni).

Čo môže urobiť rodič pre dieťa na 2. stupni základnej školy :

Podporovať dieťa v samostatnosti a zodpovednosti za svoje školské vedomosti – pomôcť mu pochopiť, že cieľom chodenia do školy a pravidelnou prípravou na vyučovanie nezískava len nejaký teoretický sumár vedomostí, ale:

• podporuje aj svoje  vôľové vlastnosti, pracovné návyky,
• nacvičuje si pracovné postupy,
• buduje trpezlivosť a cieľavedomosť,
• osvojuje si vystupovanie na verejnosti, prezentovanie vlastných vedomostí a schopností,
• postupne si ohraničuje oblasť svojich záujmov,
• spoznáva a naučí sa kompenzovať svoje nedostatky a presadzovať svoje silnejšie stránky,
• naučí sa pracovať samostatne, aj podporiť skupinu a spolupracovať v kolektíve
• naučí sa prijať aj svoje chyby, preberať zodpovednosť a nepreceňovať ich dôležitosť
• nájde si vlastný – pre neho najvhodnejší spôsob učenia sa – robenia si poznámok, preferovania štýlu učenia, získavania zdrojov, prezentovania vedomostí

Pomôcť dieťaťu hľadať kompenzačné mechanizmy nadobúdania, upevňovania aj prezentovania vedomostí :

• ak má ťažkosti v čítaní (bývajú prítomné ťažkosti v technike – rýchlosti, plynulosti čítania, ale aj v orientácii v texte – hľadania správnych odpovedí a informácií a porozumeniu čítaného textu – výber podstatných informácií, hlavnej myšlienky, postupnosti deja) 

- necháme dieťa podčiarknuť  pre neho ťažké a zložité slová v texte a najskôr sa venujeme nácviku ich čítania a vysvetleniu významu ( je dobré naučiť dieťa hľadať si slová aj v slovníku cudzích slov)

- celý text si rozdelíme na úseky (môžeme aj farebne) a postupujeme vždy po úsekoch – orientácia (napr. hľadaj vetu o parnom stroji), čo je tam najdôležitejšie, čo sme sa dozvedeli, čo si musíme zapamätať (znovu si môžeme farebne vyznačiť)

- pomáha urobiť si jednoduchú osnovu textu – v bodoch – získa tak prehľad, o čom vlastne čítal

- ak je text lyrický, rozprávame sa o význame, ako si máme vysvetliť – predstaviť, čo tým spisovateľ chcel povedať

• pri čítaní náučného textu (biológia, geografia, dejepis, občianska náuka) je postup podobný. Je potrebné farebne si vyznačiť odborné termíny. Tu je vhodné usmerniť dieťa k tomu, aby si vyhľadalo obrázkový – názorný materiál k textu – pre priblíženie a konkrétnejšiu predstavu, zaoberať sa aj obrázkami v učebnici.
• Aby sa dieťaťu ľahšie učila príprava na ústnu odpoveď a bola efektívnejšia a vedomosti trvácnejšie, je dobré napísať si odborné termíny na papier a orientovať sa v ústnej odpovedi podľa nich. Ak má dieťa ťažkosti vo vyjadrovaní, je dobré napísať si osnovu odpovede – body, podľa ktorých potom samostatne odpovedá. Ak má výrazné ťažkosti s usporiadaním myšlienok a zapamätaním si postupnosti učebnej látky, vopred si pripraví otázky a pri ústnej odpovedi len formuluje odpovede na otázky.
• Ako príprava na opakovanie a test veľmi dobre poslúžia pojmové mapy. Je to vlastne zhrnutie základných vedomostí prebratého tematického celku a súvislostí medzi nimi. Pri vytváraní pojmovej mapy je možné vybrať si spôsob tvorenia, ktorý dieťaťu najviac vyhovuje a pomáha ( písanie do bublín, geometrických tvarov, používanie farieb, usporiadanie do tvaru pavúka, koruny stromu, slnka a jeho lúčov,...). Je potrebné, aby si dieťa mapu tvorilo samo, aby informácie v nej boli stručné, správne, mali nápovedný charakter a neboli vyslovene „ťahákom z konkrétnych odpovedí“).
• Ak má dieťa výrazné ťažkosti spôsobené poruchami učenia a poradenské centrum odporučí používanie kompenzačných pomôcok (tabuliek so systematicky usporiadaným zhrnutím učiva), je potrebné dieťa na prácu s kompenzačnou pomôckou nacvičiť. Ak s ňou má efektívne pracovať a má mu poskytnúť istotu a pomoc, potrebuje ju poznať (vedieť, čo v nej nájde), musí sa v nej vedieť orientovať ( poznať mechanizmus rozdelenia informácií v nej) a vedieť, že v nej nájde len rozdelenie učiva a názorný príklad ( napr. pri číslovkách tam nenájde úplne všetky číslovky vyskytujúce sa v slovenskom jazyku).